Demokratická revolúcia 1989 – 1990 v Košiciach
Krátka história revolučných hnutí Občanské fórum a Verejnosť proti násiliu
Občanské fórum (po slovensky Občianske fórum)
Na stretnutí v hľadisku pražského Činoherního klubu bolo dňa 19. 11. 1989 o 22.00 hod. založené Občanské fórum ako hovorca tej časti československej verejnosti, ktorá je stále kritickejšia k politike súčasného československého vedenia a ktorá bola v týchto dňoch hlboko otrasená brutálnym masakrom pokojne manifestujúcich študentov.
Práce tohto fóra sa zúčastňujú Charta 77, Československý helsinský výbor, Kruh nezávislé inteligence, Hnutí za občanskou slobodu, Artforum, Obroda, Nezávislí studenti, Československá nezávislá iniciatíva, Výbor na obranu nespravodlivě stíhaných, Nezávislé mírové sdružení, Otevřený dialog, Československé centrum PEN klubu,niektorí členovia Československé strany socialistickej, Československej strany lidovej, cirkvi, tvorčích a iných zväzov a ďalší demokraticky zmýšľajúci občania.
Občanské fórum sa cíti byť spôsobilé okamžite jednať s vedením štátu o kritickej situácii v našej krajine, vyjadrovať aktuálne požiadavky verejnosti a jednať o ich riešení. Občanské fórum odmietalo totalitný komunistický režim a v Česku zohralo porovnateľnú úlohu ako hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) na Slovensku. Na Slovensku bolo najväčšie OF v Košiciach (od novembra 1989 do marca 1990, potom sa premenovalo na VPN)
OF združovalo nekomunistických umelcov, hercov, študentov a verejne známe tváre, neformálne na čele OF bol známy disident Václav Havel. Denne organizovalo mohutné demonštrácie v Prahe a v ostatných českých mestách. Na manifestácii 25. novembra 1989 v Prahe na Letnej sa zúčastnilo okolo 750 000 ľudí. V ten istý deň Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu zverejnili svoj program, v ktorom žiadali slobodu tlače, svedomia, podnikania, zrušenie vedúcej úlohy KSČ a vytvorenie skutočnej demokratickej federácie. Dňa 27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. Po rezignácii federálnej vlády dňa 7. decembra bola následne 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu.
Dňa 28. decembra 1989 Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta zvolený Václav Havel.
V prvých slobodných voľbách 8.-9. júna 1990 zvíťazilo v Čechách Občanské fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu. Václav Havel sa 5. júla 1990 stal po druhý krát prezidentom Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Marián Čalfa sa znovu stal federálnym premiérom a bol vo funkcii od 10. decembra 1989 – 2. júla 1992.
Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený znovu Alexander Dubček (1989-1992)
Občianske hnutie Verejnosť proti násiliu
vzniklo19. novembra 1989 na stretnutí kultúrnych a vedeckých pracovníkov vo výstavnej sieni Mestskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov (Umelecká beseda) na Dostojevského rade č.2 v Bratislave. Vzniklo ako spontánna reakcia kultúrnej a vedeckej obce na zásah bezpečnostných síl proti pokojnej demonštrácii študentov konanej dňa 17. novembra 1989 na Národnej triede v Prahe. Od 22. novembra začala Verejnosť proti násiliu používať aj označenie Občianska iniciatíva.
Ako občianska iniciatíva VPN pôsobila až do 28. decembra 1989, kedy Ministerstvo vnútra a životného prostredia vydalo rozhodnutie o povolení vytvorenia zvláštneho združenia pod názvom Verejnosť proti násiliu.
Nástupcom Občianskej iniciatívy sa stalo Občianske hnutie VPN.V januári 1990 fungovala občianska iniciatíva len prostredníctvom Republikového snemu. 23.januára 1990 bol vo Federálnom zhromaždení prijatý zákon o politických stranách č. 15/1990 Sb., kde Občanské fórum a VPN sa podľa zákona stali „rozhodujúcimi politickými silami“ v Československej republike. § 9 (ods.1) Za politické strany už vzniknuté sa považujú Československá strana lidová, Československá strana socialistická, Demokratická strana, Komunistická strana Československa a Strana slobody. Občanské fórum a Verejnosť proti násiliu sú politickými hnutiami podľa tohoto zákona.) Po 10.februári dochádza ku zmene – občianska iniciatíva sa transformovala na politické hnutie.
Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990 sa konali súčasne s voľbami do Federálneho zhromaždenia v dňoch 8. júna – 9. júna 1990. Voľby vyhralo v Čechách Občanské fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu.
Václav Havel sa 5. júla 1990 stal po druhý krát prezidentom Českej a Slovenskej federatívnej republiky a federálnym premiérom ostal Marián Čalfa do 2. júla 1992.
Premiérom Slovenskej republiky sa stal Vladimír Mečiar(za VPN) a predsedom Slovenskej národnej rady František Mikloško (za VPN)
Mimoriadny snem VPN v Košiciach dňa 27.apríla potvrdil rozdelenie VPN. Z platformy VPN-ZDS na jar vzniklo Hnutie za demokratické Slovensko.
VPN na svojom republikovom sneme 19.oktobra 1991 odsúhlasilo zmenu stanov, čo v praxi znamenalo aj zmenu názvu. Novým názvom pre politické hnutie sa stala Občianska demokratická únia – Verejnosť proti násiliu.
Mimoriadne zasadnutie Republikového snemu Občianskej demokratickej únie, konané 29. marca 1992 v Pezinku okrem schválenia volebného programu pre voľby 1992 odsúhlasilo aj zmenu stanov strany vypustenie názvu VPN a názov ostal Občianska demokratická únia.
Po prehratých voľbách, keď kandidátka ODÚ prekvapivo prepadla a nedostala sa ani do SNR ani do FZ, Republikový snem v Lučenci dňa 14. novembra rozhodol o ukončení činnosti ODÚ tzv. dobrovoľným rozpustením.
Oficiálny zánik strany bol schválený členmi ODÚ na najbližšom republikovom sneme, ktorý sa konal 18. decembra 1992.
V Československu mali revolučné udalosti z novembra 1989 svoju predohru v rozmachu opozičných aktivít v druhej polovici 80. rokov. Avšak konečný spúšťač vedúci k pádu komunistickému režimu v Československu je považovaná bezpečnostnými zložkami brutálne potlačená študentská demonštrácia na Národnej triede v Prahe zo dňa 17.11.1989. Informácie sa cez oficiálne médiá šírili v duchu komunistickej propagandy a situácia bola pre verejnosť neudržateľná.
V Košiciach už pred novembrom 1989 pôsobili viacerí odporcovia režimu, ktorí mali vybudované kontakty prevažne na pražské disidentské prostredie. Bola to hlavne skupina okolo Marcela Strýka, ktorá bola sledovaná tajnou políciou – Štátnou bezpečnosťou. Okrem podpory Charty 77 sa košickí odporcovia režimu združovali aj v Hnutí za občiansku slobodu ako napr. signatári Charty 77 Mária a Vladimír Komárovci, a osobitne Mária Komárová, ktorá spolupracovala navyše aj s Výborom na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). V Košiciach po udalostiach v Prahe zo 17.11. 1989 sa miestne skupiny odporcov komunistického režimu aktivovali takmer okamžite. Pred Vysokou školou technickou (dnes TU Košice) bol 21.11.1989 zorganizovaný míting, na ktorom bolo prítomných niekoľko tisíc účastníkov. Verejne sa vyjadrila požiadavka na demokratizáciu spoločnosti a vyšetrenie zásahu bezpečnostných zložiek proti študentom v Prahe. Dňa 21.11.1989 vydalo Štátne divadlo Košice vyhlásenie, v ktorom podporuje štrajk študentov a hercov v Československu a uvoľňuje svoje priestory pre dialóg medzi štátnymi orgánmi a študentami ako aj s občianskymi aktivistami. 21.novembra 1989 sa konal v v divadle Smer dialóg medzi občanmi a miestnou mocou, kde vystúpil bratislavský herec Ján Sedal s požiadavkou zrušenia článku 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe Komunistickej strany v spoločnosti. Od 21.11. 1989 sa organizovali stále početnejšie demonštrácie pred Vedeckou knižnicou na súčasnej Hlavnej ulici. Pochody študentov v dňoch 22.-24.11. 1989 smerovali od Vysokej školy technickej cez Komenského a Hlavnú ulicu po Štátnu vedeckú knižnicu. Okrem študentov sa prakticky súbežne aktivovali skupiny odporcov režimu z radov verejnosti a občianskych aktivistov. Osobitnosťou Nežnej revolúcie v Košiciach bolo založenie Občianskeho fóra, čo dokladalo blízkosť košických aktérov k českému (resp. pražskému) disidentu, a to aj napriek živým kontaktom s bratislavským hnutím Verejnosť proti násiliu. Košické Občianske fórum bolo založené 26.11.1989 z iniciatívy viacerých skupín odporcov režimu, a to študentov, výtvarných umelcov, divadelných hercov, skupiny z Východoslovenských železiarní a občianskych aktivistov. Po rokovaniach so Zväzom slovenských výtvarných umelcov boli Občianskemu fóru poskytnuté priestory na rohu Alžbetinej a Hlavnej ulice, kde vzniklo jeho koordinačné centrum.
Medzi kľúčové postavy Nežnej revolúcie v Košiciach patrili umelec, filozof a disident Marcel Strýko, líder košickej demokratickej revolúcie a štatutárny zástupca Krajského koordinačného výboru VPN Košice, Slavomír Stračár, ekonomický expert a neskôr minister federálnej vlády, Andrej Stančák, psychológ, podpredseda Mestskej rady VPN, občianski aktivisti Ľubomír Badiar štatutárny zástupca Krajského koordinačného výboru VPN Košice, Peter Neuwirth,tajomník MR VPN,Daniel Liška, Erik Jakub Groch, Ivan Jurčišin, neskorší predseda KV VPN, Štefan Tomčo, Vladislav Chlípala, Vojtech Fejfar, Jaroslav Toldi, Gabriel Kládek, Jozef Bakšay (neskôr minister federálnej vlády), Martin Hvozdík, neskôr minister kontroly vo vláde SR, námestníčka primátora Kopnického Judita Štofková, aktivistka Kristína Šándorová – Neuwirthová, výtvarník Peter Kalmus ako aj moderátori mítingov v novembri a decembri 1989 herci Peter Rašev a Ľuba Blaškovičová. Kľúčovými postavami študentského hnutia boli Pavol Cacara, Miroslav Ondruš, Tomáš Bel, z pedagógov Miroslav Pollák, Lev Bukovský, Ladislav Valanský a Rudolf Korec. Občianske fórum v Košiciach zorganizovalo bezprostredne po svojom vzniku podpisovú akciu na podporu požiadaviek občanov a podieľalo sa aj na organizácii generálneho štrajku, ktorý sa v Košiciach uskutočnil 27.11. 1989. Zúčastnilo sa ho približne 40 000 Košičanov. V období kooptácií poslancov a prvých slobodných volieb sa košická skupina Občianskeho fóra zaregistrovala pod hlavičkou hnutia Verejnosť proti násiliu. Bratislavský KV VPN Bratislava vydal osvedčenie o tom, že košické Krajské koordinačné centrum je oprávnené vyvíjať činnosť podľa §9, zákona o politických stranách a hnutiach č.15/1990Zb. Košické Krajské koordinačné centrum sa dňom 12. februára 1990 stáva právnickou osobou v styku s orgánmi štátnej správy a politickými silami v rámci stanovenej činnosti.
Do Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (od 23. 4. 1990 Českej a Slovenskej federatívnej republiky) boli kooptovaní z Košíc za hnutie VPN Slavomír Stračár, Jozef Bakšay a Peter Rašev, ktorí si svoje mandáty obhájili aj vo voľbách v júni 1990 k nim pribudli Gejza Adam za ROI a Helena Szöllösová za MNI.
Košická organizácia VPN získala v okrese Košice -mesto v parlamentných voľbách (voľby do Slovenskej národnej rady, do Federálneho zhromaždenia (voľby do Snemovne ľudu a Snemovne národov) ) cca 48 % hlasov, najviac na Slovensku.
Do Slovenskej národnej rady boli kooptovaní za hnutie VPN Marcel Strýko, Ivan Ľupták, za MNI Ladislav Pirovics (všetci traja si mandáty obhájili aj v slobodných voľbách ) a za ROI Anna Koptová.
Hnutie VPN získalo v komunálnych voľbách, ktoré sa konali 23. a 24. novembra 1990, v okrese Košice -mesto primátora Jána Kopnického, osem starostov mestských častí a väčšinu poslancov v mestskom a miestnych zastupiteľstvách (Košice už mali zo zákona 401/1990 Zb. 22 mestských častí)
Oficiálne komunálnymi voľbami v ČSFR je možné označiť koniec demokratickej revolúcie v Košiciach. Slobodnými parlamentnými a komunálnymi voľbami v roku 1990 sa splnili požiadavky revolučných hnutí Občanské fórum a Verejnosť proti násiliu a spoločnosť sa vydala na dôležitú cestu transformácie totalitnej spoločnosti na spoločnosť demokratickú s trhovým hospodárstvom.
Z rôznych verejných zdrojov a archívov spracoval Peter Neuwirth pre Dokumentárne stredisko regionálnej pamäte
Pamätnú tabuľu Demokratickej revolúcii venovali a finančne podporili SPP, Peter Tatár a Peter Neuwirth
Autorom fotografie sídla OF/VPN na Hlavnej 30 je Peter Kalmus
Grafické práce previedla spoločnosť Smart Side s.r.o.
Tlačiarenské služby poskytla CopyVait s.r.o.