Výstava fotografií august 68 a odhalenie pamätnej tabule na budove STM v Košiciach.
21.augusta 1968 sa občania Košíc, ako i celá vlasť, prebudili na nezvyčajný zvuk rachotiacich tankov a motorových vozidiel označených bielym pásom. Týmto dňom sa skončili na 22 rokov všetky naše ilúzie o demokratickej budúcnosti.
Proti oceľovým monštrám Košičania demonštrovali s protestnými transparentmi. Výrazy na ich tvárach svedčili o bezmocnosti, prekvapení, ale aj nenávisti voči tým, ktorí narušili ich suverenitu.
Košičan Tibor Kováč bol so svojim fotoaparátom pri tom a reportérskou pohotovosťou nasnímal v chronologickom slede udalosti predovšetkým na “Námestí osloboditeľov” v strede mesta.
Popoludní film vyvolal a večer bol so svojim foťákom opäť na tvári miesta. Ľudoprázdne ulice neveštili nič dobré a preto sa rozhodol odísť domov. Tam však už nedošiel. Zasiahla ho strela neznámeho agresora, ktorá prešla sedem centimetrov kanálom mozgu a narušila mu motorické centrum. Tibor Kováč pri plnom vedomí spadol na zem, z rúk mu vypadol fotografický aparát. Hmlisto sa pamätá, že spod okolitých brán k nemu pribehli ľudia, ktorí privolali taxík. Ten ho zaviezol do nemocnice. Nastal boj o život. Túžba po ňom a silný organizmus odolali nebezpečenstvu smrti. Po desiatich dňoch ho previezli letecky na neurochirurgiu do Hradca Králové a po viacerých operáciách mozgu ho umiestnili do Kladrúb. Domov do Košíc ho previezli už ako vozičkára, natrvalo postihnutého na troch končatinách.
Prví, ktorí ho po návrate navštívili boli pracovníci z komunistickej tajnej polície ŠtB. Samozrejme, že im nešlo o pomoc v prvých ťažkých dňoch rehabilitácie, ale o negatívy z 21. augusta. Musel ich pod hrozbou domovej prehliadky odovzdať, až na tie, ktoré sa mu podarilo uschovať u svojich najbližších priateľov.
Od roku 1972 prežil osem rokov v ústave sociálnej starostlivosti v Prešove. Zachránené negatívy, z ktorých teraz zverejňujeme ich reprodukcie, mal ukryté v nabíjačke akumulátora svojho vozíčka. Fotoaparát do roku 1975 nechcel ani vidieť, nechcel sa ho vôbec dotknúť. No láska k fotografovaniu bola napokon silnejšia a postupne začal snímať obyvateľov ústavu a neskôr pri vychádzkach na vozíčku aj staré časti Prešova.
Po návrate do Košíc začiatkom osemdesiatych rokov ho ubytovali v bunke na slobodárni. Sem sa do roku 1982 nasťahovala i jeho novomanželka s dvoma deťmi z predošlého manželstva. Bývanie bolo na veľmi zlej úrovni, ale nik nemal záujem mu pomôcť. Zbytočne klopal na dvere rôznych inštitúcii, vtedajšia vrchnosť nereagovala. Roku 1983 si Tibor Kováč našiel prízemný, dlhší čas nepoužívaný, havarijný byt.
Z tohto bytu sa ešte donedávna pravidelne premiestňoval na vozíčku do centra mesta, kde fotoaparátom snímal jeho život a architektúru. Pritom prechádzal aj pri pamätnej tabuli umiestnenej na jednej z budov v blízkosti námestia „Osloboditeľov“, ktorá pripomína smrť šiestich nevinných Košičanov. V jeho blízkosti je aj to námestie, na ktorom došlo vďaka “internacionálnej pomoci“ k masakru. Teraz, po jeho smrti (9.6.2019) sme dňa 21. Augusta 2024 osadili na jeho pamiatku malú pamätnú tabuľu na fasádu budovy jeho pracoviska – Slovenského technického múzea v Košiciach, Hlavná 88. Zároveň bola v priestoroch múzea sprístupnená výstava jeho fotografií – tragického svedectva okupácie Košíc v roku 1968.
Fotografiu ruského tanku na Námestí osloboditeľov pred nápisom Pravda, tak ako aj ostatné fotografie, ktoré v okupovaných Košiciach nafotil v auguste 1968, zverejnil Tibor Kováč až v roku 2000. „Musel som byť stále tam, kde sa niečo mlelo. Koniec koncov, mal som v náplni práce dokumentovať dianie v meste. Alebo, ako sa hovorilo, musel som mať prst na tepe dňa,“ hovorí. FOTO – TIBOR KOVÁČ
Po 35 rokoch
„Keď tak spätne rozmýšľam, bolo mi ľúto tých vojačikov v zaprášených, dokrkvaných uniformách,“ hovorí fotograf. „Väčšina z nich ani nevedela, kde sú, prečo ich k nám poslali. Hľadali v tme čiernu mačku, ktorá nejestvovala. A keď posledný z nich opustil republiku, samého ma prekvapilo, že som necítil žiadnu eufóriu. Bral som ako fakt, že dejiny nám dali za pravdu.“
https://slovensko.stvr.sk/rubriky/aktualne-rubriky/osudy-ktore-pisalo-20-storocie/373276/osudy-tibora-kovaca
Text a obrazový materiál na tabuľu spracoval Štefan Rybár, niekdajší spolupracovník Tibora Kováča v Slovenskom technickom múzeu a Peter Neuwirth, predseda OZ Res Cassovia.
Finančne pamätnú tabuľu podporil občianskou zbierkou Ján Gálik a Peter Neuwirth cez projekt Dokumentačného strediska regionálnej pamäte Košice za podpory SPP Bratislava
Pamätná tabuľa a jej osadenie dňa 21. augusta 2024 bolo prevdené v spolupráci so Slovenským technickým múzeom Košice a tabuľu vyhotovila spoločnosť HiReklama s.r.o. Košice
Spracované pre potreby Dokumentačného strediska regionálnej pamäte v Košiciach v roku 2025
Grafické práce a webstránka www.regionalnapamat.sk je dielom spoločnosti Smart Side, Košice
Tlačiarenské služby pri opatrení pamätných tabúľ a pomníkov QR kódom poskytla spoločnosť CopyVait s.r.o.,Košice