Michal Levčík
narodený 11. mája 1950, Sečovská Polianka, zomrel 11. apríla 1969, Košice
„Prosím zasaďte sa o to, aby na celom svete bol mier, pokoj, aby sme si rozumeli ako ľudia, nie ako zvieratá. Veď ide o budúcnosť celého nášho národa.
Dokážme si, že môžeme žiť šťastne ako ľudia.“
Michal Levčík (11. apríl 1969)
Dňa 11. apríla 1969 sa na ulici Štúrovej pred Pomníkom neznámeho vojaka polial neznámou látkou a zapálil osemnásťročný vojak Michal Levčík. Tento prípad nie je doteraz uspokojivo objasnený. V liste na rozlúčku mladý Slovák údajne uviedol, že sa zapálil na protest proti vojnovým konfliktom vo svete.
Michal Levčík sa narodil v Sečovskej Polianke, obci vo Východoslovenskej nížine, ktorá vtedy mala približne dva aj pol tisíc obyvateľov.
Pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá mala pestré národnostné korene, čo bolo v tom regióne bežné. Otec bol pôvodom Poliak a matka Rusínka. Hlásili sa ku grékokatolíckej cirkvi. Matka bola podľa spomienok príbuzných negramotná.Michal Levčík v dokumentoch uvádzal slovenskú národnosť.
Po základnej škole nastúpil na Stredné odborné učilište v Košiciach. V treťom ročníku mal byť údajne zo školy vylúčený, no v júni 1968 sa mu podarilo učilište úspešne dokončiť. Problémy v učilišti mohli súvisieť s dlhými vlasmi, ktoré si ako fanúšik rockovej hudby nechal narásť. Vyčnieval tiež v dedine, kde bola väčšina obyvateľov veľmi konzervatívna.
Od augusta 1968 mal pracovať ako robotník v Prahe. Podľa spomienok jeho kolegu, ktorého zachytil Tibor Ičo a Jozef Mríz v ich dokumentárnom filme Obeť a obeta, mal pracovať v „nejakej pridruženej výrobe” a nejasne hovoril tom, že Michal uvažoval o úteku na Západ.
Podľa hlásenia Mestskej správy VB v Košiciach nastúpil Michal Levčík 1. apríla 1969 na základnú vojenskú službu do vojenského útvaru v Strážskom. Po troch dňoch bol prevezený do nemocnice v Košiciach údajne kvôli menej závažnej pohlavnej nemoci. Tu sa mal liečiť až do 11. apríla 1969. Bol však prepustený a prevzatý desiatnikom Dušanom Kozákom, aby sa večer vrátili na útvar do Strážskeho. Namiesto toho, aby spolu odišli, Levčík sa po Košiciach od doobedia po prepustení z nejasných dôvodov pohyboval sám.
Vyšetrovatelia zistili, že si poobede kúpil dve dvojdecové fľaštičky vodky. Od troch svedkov vyšetrovatelia získali informácie o jeho sebaupálení, ku ktorému došlo pred pomníkom neznámeho vojaka až v podvečer, desať minút pred šiestou hodinou. Okoloidúci sa dlho bez úspechu pokúšali horiacu postavu uhasiť. Jedným z nich bola aj 23 – ročný strojný technik Karol Aboši, ktorý tam sedel na lavičke :”Pozrel som sa dozadu a videl som ako oheň pohltil celú postavu vojaka. Vojak sa nezastavil, prešiel cestu a pokračoval k vtedajšej predajni Mototechna na Štúrovej ulici. Tam sme sa ho viacerí pokúšali uhasiť, no oheň dokonal dielo a vojak na zemi dohorel. Potom prišla sanitka a mladíka odviezla do najbližšej nemocnice, no mladý človek cestou do nemocnice skonal.
Pohreb Michala Levčíka sa podľa spomienok príbuzných konal v rodnej obci pod dohľadom tajnej polície, vrátane príslušníkov vojenskej kontrarozviedky. Ostatky boli privezené v zaletovanej rakve. Vedľa najbližších príbuzných, ktorých následne vyšetrovala Verejná bezpečnosť sa obradu celebrovaného gréckokatolíckym kňazom zúčastnilo okolo dvadsať vojakov.
V dobovom vyšetrovacom spise sa dochovali dva temer totožné opisy listu na rozlúčku, ktorý sa pôvodne považoval za stratený. Našiel sa pri prehliadke miesta Levčíkovho sebaupálenia vo vojenskom plášti. Z textu vyplýva, že sa mladík upálil na protest proti nejasne popísaným vojnovým konfliktom vo svete : “Prosím pochopte, že život,ktorý žijeme,je lepší pre mňa ako v minulosti. Ja to sám neviem pochopiť, no inde sa vraždí. Prosím zakročte, aby na celom svete bol kľud, mier …Nepodceňujme jeden druhého. Buďme ako bratia. Veď ide o budúcnosť našich detí. Skoncujme stými vojnovými vplyvmi a zabráňme tomu, aby na svete bol kľud a aby sme sa mali radi, nie ako dnes. Veď v tom Vietname predsa vraždia ľudí, ktorí sú rovnakí ako ja a my ostatní, prosím vás zabráňte tomu a žijme si ako ľudia a nie ako zvieratá. Najprv človek až potom pes. Práci česť !!! Vždy pripravený Michal Levčík. V takom svete sa nedá žiť. Predsa už ani ja sám sebe neverím čo robím, vždy si myslím, ja tu sedím a niekde v tomto okamžiku ide o ľudské životy, už mi vypadli slzy.”
V texte listu nie je žiadny výslovný odkaz na Jana Palacha. Súvislosť s augustovou okupáciou Československa je zrejmá v skutočnosti,že si pre svoj protest vybral symbolické miesto – pomník neznámeho vojaka blízko miesta, kde 21. augusta došlo k najtvrdším stretom košickej mládeže so sovietskymi vojakmi.
O prípade nebola verejnosť temer vôbec informovaná. V regionálnom denníku Večer vyšla strohá správa o Levčíkovom sebaupálení. V článku s podivným názvom Módna smrť boli možno zámerne uvedené chybné údaje o Levčíkovi :“V piatok po poludní okolo 17.30 hod. sa na Štúrovej ulici, blízko Námestia osloboditeľov, sa polial horľavinou a zapálil vojak základnej služby J.V. (!) zo Sečovskej Polianky, ktorý si len nedávno obliekol vojenskú uniformu. Jeden z občanov ho chcel uhasiť svojím plášťom, ale to sam u nepodarilo. Motívy samovraždy sa vyšetrujú.“
O dobovom význame tragickej udalosti v Košiciach svedčí skutočnosť, že správa o samoupálení Michala Levčíka bola 14.apríla zaradená do dôverného vnútrostraníckeho spravodajstva, ktoré vydával Útvar politických informácií ÚV KSS pre členov slovenského straníckeho vedenia.
O Levčíkovom prípade sa začalo hovoriť až po páde komunistického režimu. V roku 1990 uverejnil publicista Tibor Ičo článok „Košický Palach sa volal Michal Levčík“ v týždenníku Akcia, vydávanom Koordinačným výborom politického hnutia Verejnosť proti násiliu Košice. O rok neskôr nakrútil scenárista Jozef Mríz a publicista Tibor Ičo krátky televízny dokument „Obeť a obeta“, v ktorom príbeh košického nasledovníka Jana Palacha rekonštruoval pomocou svedectiev niekoľkých pamätníkov a príbuzných, pretože archívne dokumenty z dobového vyšetrovania vtedy neboli dostupné.
O prípad Levčíka sa dlhodobozaujímal tiež košický výtvarník Peter Kalmus,ktorý bol 11. apríla temer očitým svedkom jeho tragického činu. Vtedy mu niektorí okolostojaci hovorili, že na mieste videli pod kameňom lístoček, na ktorom bolo napísané „som košický Palach“. Peter Kalmus dal vyrobiť a aj osadiť pamätnú tabuľu na ktorej je zväčnená Levčíkova tvár. Tabuľa bola slávnostne odhalená 11.apríla 2019, teda presne 50 rokov od tragickej udalosti.
Len nedávno poskytol Archív ministerstva vnútra Slovenskej republiky bádateľom prvé dokumenty z dobového vyšetrovania činu Michala Levčíka. Ďalšie dobové dokumenty sa neskôr našli tiež vo Vojenskom historickom ústave v Prahe a v podkladoch pochádzajúcich z niekdajšieho archívu ÚV KSS v Bratislave. Na základe archívnej dokumentácie bolo možné v kombinácii s ďalšími prameňmi rekonštruovať aspoň základné informácie o Levčíkovom živote a jeho sebaupálení.
Podľa knihy Živé pochodně v sovětském bloku. Politicky motivované prípady sebaupálení v rokoch 1966 – 1989, vydal Ústav pre studium totalitních režimů,Siwiecova 2, Praha 3, Česká republika,tlač Unipress, spol. s r.o., Turnov, vydanie prvé, Praha 2019
Krátenú verziu textu v kapitole Michal Levčík str. 303-310 z češtiny do slovenčiny preložil a spracoval Peter Neuwirth
Spracované pre potreby Dokumentačného strediska regionálnej pamäte v Košiciach v roku 2025
Grafické práce, webstránka www.regionalnapamat.sk je dielom spoločnosti Smart Side,Košice
Tlačiarenské služby pri opatrení pamätných tabúľ a pomníkov poskytla spoločnosť CopyVait s.r.o.,Košice